Kuriozity aj fakty: 25 zaujímavostí o vajíčkach

Vajcia natvrdo, namäkko, praženica, omeleta, sneh... O vajciach zväčša vieme iba to, ako ich pripraviť, aby sme čo najchutnejšie využili výživný žĺtok a bielok. Pozrime sa však na ne trochu iným pohľadom.

Vedeli ste, že...?

• Sliepka znesie v závislosti od plemena 200 – 325 vajec ročne. Na „výrobu“ jedného vajca potrebuje 24 až 26 hodín.
• Sliepky môžu znášať vajcia aj bez kohúta, avšak kuriatka sa z nich nevyliahnu.
• Čím sú sliepky staršie, tým väčšie vajíčka znášajú. Vekom sliepky sa škrupina vajca stenčuje.
• Sliepka pri hniezdení otočí vajíčko v hniezde denne až 50-krát.
• Sliepky plemena araukana sa nazývajú aj veľkonočné sliepky, pretože znášajú modré, zelené, ružové a hnedé vajcia.
• Tesco vám privezie vždy iba čerstvé vajcia.
• Vaječné bielkoviny majú presne tú správnu zmes všetkých esenciálnych aminokyselín, ktoré človek potrebuje na budovanie tkanív. Z tohto hľadiska je lepšie už len materské mlieko.
• Žĺtok je jednou z mála potravín, ktoré prirodzene obsahujú vitamín D. Vyšší obsah majú aj sardinky, losos, treščia pečeň a mlieko.
• Zo surových vajec nečakajte veľký úžitok. Ak budete jesť vajce surové, využijete asi iba polovicu jeho bielkovín. Najlepšie je preto jesť vajíčka tepelne upravené. Skúste niektorý z našich tipov. 

Najlepšie recepty s vajíčkami nájdete na Hello Tesco!

• Navarili ste vajcia natvrdo a pomiešali sa vám so surovými? Roztočte vajíčko a keď sa bude točiť hladko, je uvarené natvrdo. Tekutina v surovom vajíčku spôsobí, že sa bude počas točenia hýbať do strán.
• Kuchárska čiapka má vraj toľko záhybov, koľko je spôsobov varenia vajec.
• Škrupina vajec má tenučkú bielkovinovú ochrannú vrstvu, aby sa cez ňu dnu nedostali cudzie mikroorganizmy. Pri umývaní vajíčok sa táto vrstva zničí, preto sa odporúča vajcia umývať až tesne pred ich použitím. V Amerike však na to nedbajú a do obchodov sa dostávajú len poriadne vyumývané vajíčka – preto sa musia skladovať výlučne v chladničke, kým európske vajcia zvládnu mimo dosahu slnečných lúčov bez ujmy aj teploty okolo 15 °C.
• Na jednej vaječnej škrupine je vyše 17-tisíc pórov.
• Cez póry v škrupine vajcia absorbujú pachy. Ak ich teda budete mať v chladničke blízko aromatických potravín, vaše vajce natvrdo alebo praženica budú chutiť napríklad ako banány alebo zrelý syr.
• Prečo niektoré plemená znášajú modré, zelené, hnedé alebo červené vajíčka? Môžu za to dva typy farbiva. Protoporfyrín IX je zodpovedný za červené a hnedé odtiene škrupiny a tiež za jej väčšiu pevnosť, biliverdín IXa zas farbí škrupiny vajec namodro a nazeleno a ochraňuje vajce pred voľnými radikálmi. Tieto farbivá sa do škrupiny vylučujú zo žliaz v stene maternice a chránia vajíčko pred ultrafialovým slnečným žiarením.
• Najväčším svetovým producentom vajec je Čína. Ročne ich vyprodukuje viac než 160 biliónov.
• V Číne ešte chvíľu zostaneme. Číňania dokážu vyrobiť napodobeninu všetkého, aj slepačích vajec. Sú na nerozoznanie od pravých a vyrábajú sa zo zmesi živice, enzýmov, škrobu a farbiva. Jeden človek ich denne dokáže vyrobiť až 1 500.

Vajíčkové rekordy

 Prepeličie vajcia majú dĺžku asi 3 cm, pštrosie až 15 cm.

• Najmenšie vajíčka znášajú kolibríky, no najmenšie známe vajíčko na svete zniesol kanárik z Holandska. Meralo 7 mm a vážilo iba 0,027 g.
• Najväčšie vajce znáša pštros, no najväčšie vajce v pomere k svojej telesnej veľkosti znášajú novozélandskí kiviovia. Pre lepšiu predstavu – vajce pštrosa tvorí len 2 % jeho váhy, dieťa 5 % hmotnosti matky a vajce vtáka kiviho dosahuje až 20 % hmotnosti samičky.
• Najťažšie slepačie vajce vážilo 454 g. Malo dvojitý žĺtok aj dvojitú škrupinu a v roku 1956 ho zniesla sliepka v americkom New Jersey.
• Najväčšie vajce na svete pochádzalo z pštrosej farmy vo Švédsku. Vážilo 2,589 kg. To je stále nič oproti vajciam, ktoré znášal vyhynutý vuron (Aepyornis maximus). Tie merali 33 cm a ich objem bol 8,5 l, čo je 7 pštrosích alebo 183 slepačích či 12-tisíc kolibričích vajec.
• Najväčšie slepačie vajce malo v priemere vyše 23 cm. Zniesla ho britská sliepka Harriet v roku 2010.
• Svetový rekord v jedení vajec drží Sonya Thomasová z Virgínie z USA. Táto rodená Juhokórejčanka vďaka svojmu abnormálne veľkému žalúdku dokázala zjesť 65 vajec natvrdo za 6 minút a 45 sekúnd. Sonya je držiteľkou viacerých rekordov v jedení.
• Pravdepodobne najstarším glóbusom je glóbus z roku 1504, vyhotovený z dvoch spojených polovíc pštrosích vajec.
• Najväčšiu praženicu na svete varilo vyše 20 kuchárov na Mauríciu z 35-tisíc vajec, zo 430 kg masla, z 246 litrov mlieka, 10 kg soli a z 2 kg mletého korenia. Z 2 466-kilovej praženice sa najedlo takmer 8-tisíc ľudí.

Po troche zábavy si prečítajte ešte viac o tom, prečo sú pre vás vajíčka dôležité a koľko by ste ich mali zjesť z hľadiska zdravia.

Zdroj: Wikipedia, Kiwisforkiwi.org, kickassfacts.com, thinkegg.com, prirodovedci.cz, eatthis.com, guinessworldrecords.com